Nadanie niekedy u dieťa vôbec nemusí byť známe na prvý pohľad. Najmä preto, že sa často stáva, že sa skrýva za vrodené poruchy. Tými poruchami sú často autizmus, dyslexia, dysgrafia a podobne. No najviac rozšírené je zamieňanie si mimoriadne nadaného dieťaťa s poruchou pozornosti. Kým u bežnej poruchy pozornosti má jednoducho dieťa problém sústrediť sa, tie nadané sa v škole nudia, a preto je pre nich učivo jednoducho nezaujímavé.
Za hranicu mimoriadne nadaného dieťaťa sa považuje 130 bodov v škále IQ.
No vysoké IQ býva skôr raritou ako pravidlom. Častejšie sa vyskytuje forma toho, že je jednoducho dieťa v niektorej činnosti alebo vo viacerých činnostiach nadpriemerne dobré. Spoznáte to asi najmä podľa toho, že ich do tej činnosti nemusíte nútiť, skôr máte problém ich od nej odtrhnúť.
Znakom nadania býva aj rýchly vývoj v útlom veku. Ráta sa do toho napríklad včasné chodenie, rozprávanie, poprípade sa dieťa naučí veľmi rýchlo čítať a písať, no kľúčové je práve prejaviť o to záujem.
Dieťa s vyššou inteligenčnou úrovňou býva často samotárske a vyslovene introvertné, pretože sa nemá so svojimi rovesníkmi o čom baviť. Čo sa týka charakterových vlastností, prirodzená je zvedavosť, citlivosť, výrazná aktivita, záujem o všetko nové, čo sa navôkol deje, niekedy až nezáujem o hračky, bdelosť a častá nepotrebnosť spánku.
Ak máte pocit, že vaše dieťa v niečom extrémne vyniká, určite s ním navštívte psychológa. On už bude vedieť posúdiť či bolo vaše tušenie správne, alebo nie.
Určite je potrebné pamätať na to, že takéto deti potrebujú špeciálny prístup najmä v škole. Je možné, že preskočí zopár ročníkov, alebo sa mu urobí individuálny plán, podľa potreby. Určite sa však netreba unáhliť a nechať dieťa, nech sa samo rozhodne, čo vlastne chce. Vzdelanie je síce veľmi dôležité, ale jeho duševná pohoda je predsa len viac.
About the Author
