Obľúbenosť paradajok dokladá ich celosvetová produkcia pohybujúca sa okolo 125 miliónov ton ročne. Medzi najväčších producentov patria Čína, India, USA, v Európe je to potom Taliansko a Španielsko. Zaujímavosťou je, že z botanického hľadiska je paradajka považovaná skôr za ovocie než za zeleninu. V minulých rokoch najvyšší súd v USA rozhodol, že paradajka je zelenina. Naopak uznesenie Európskeho parlamentu sa uznieslo, že ide skôr o ovocie. V dnešnej dobe sú veľmi populárne odrody ovocných paradajok, ako paradajky datľové, hruškové alebo melónové.
Plody zrejúce na slnku majú vysoký podiel vitamínov, minerálov a ďalších zdraviu prospešných látok. Využívajú sa ako pre priamu spotrebu alebo ako produkt pre výrobu kečupov. Mnoho kečupov obsahuje lacné a málo preverené paradajkové pretlaky z Číny, preto istú kvalitu získame u kečupov vyrábaných z talianskych paradajok. Dnes sa na trhu môžeme tiež už bežne stretnúť s kečupmi pre bezlepkovú diétu pre celiakov, ktoré sú vyrábané z kukuričného modifikovaného škrobu.
Paradajky majú ale aj temnú stránku. Pozor si musí každý dávať, ak sú paradajky ešte nedozreté. Malé nezrelé, zelené plody obsahujú Tomatin, ktorý je pre telo toxický. Na druhú stranu správne dozreté plody obsahujú zázračný antioxidant s názvom lykopén, ktorý má pozitívny vplyv na prevenciu srdcových ochorení.
· Základom kečupu sú paradajky vo forme pretlaku, ocot, klinček, muškát, škorica a nové korenie.
· História kečupu má pôvod v ázijskej rybej omáčke z fermentovaných rýb, kôrovcov a korenia, kedy v osemnástom storočí jeden anglický kuchár nahradil ryby a kôrovce paradajkami a vznikol dnešný kečup.
· Aby kečup vydržal čo najdlhšie, po otvorení je potrebné ho skladovať v chladničke. Ak kečup dlhšie stojí, vytvorí sa na povrchu špunt a tak pred ďalším použitím sa odporúča ho pretrepať.
· V dvoch lyžiciach kvalitného kečupu nájdeme viac lykopénu, ako v jednej stredne veľkej paradajke.
· Kvalitný kečup by nemal obsahovať žiadne konzervanty, farbivá ani arómy.
About the Author
