Keď sa začala táto nešťastná situácia, ľudia predpokladali, že to buď potrvá maximálne pár mesiacov, alebo že sa to k nám z Ázie vôbec nedostane. Nikto ani len netušil, aký vplyv to na nás bude mať. Ani sme sa nezamýšľali nad tým, či máme našetrený dostatok peňazí. Nuž, stalo sa nečakané, pandémia nás zasiahla a krajina sa na nejaký čas uzavrela.
Taktiež boli zatvorené aj všetky reštaurácie, kaviarne a jediné, čo bolo otvorené boli obchody, nemocnice a niektoré fabriky. Z toho vyplýva, že kuchári, čašníci a ostatní ostali bez práce. Taktiež sa vo veľkom prepúšťalo. Rodiny a slobodné mamičky s deťmi ostali bez príjmu. Čo je na celej veci najsmutnejšie, že štát skoro vôbec týmto ľuďom nepomohol. Väčšina týchto ľudí mala možno niečo málo našetrené, no nevedelo sa, že to potrvá niekoľko mesiacov. Nerozprávame však len o úplnej strate príjmu, ale tí, ktorým sa podarilo si prácu udržať, pocítili znižovanie mzdy. Asi najhorší pocit, ktorý mohol človek zažiť bol ten, že vedel, že musí zaobstarať deti a rodinu, splácať hypotéku, no nič z toho nemohol, kvôli pandémii.
Ľuďom sa taktiež zvýšili výdavky na domácnosť, keďže museli ostať doma s deťmi, alebo pracovať z domu – niektorí si museli kúpiť počítač alebo notebook. Veľa peňazí sa utrácalo na obrovské množstvá jedál, pretože sme nevedeli, čo nás bude čakať ďalej, alebo na vitamíny či iné veci podporujúce naše zdravie, napríklad lieky, vitamíny a prostriedky zabezpečujúce ochranu pred koronou, ako drogéria, hygienické prostriedky. Môžeme povedať, že pandémia koronavírusu nás kvázi naučila, že je potrebné nechávať si finančnú rezervu, lebo udiať sa môže naozaj čokoľvek. Musíme pristupovať k našim financiám zodpovedne a byť si vedomý toho, koľko peňazí máme k dispozícii a koľko môžeme za mesiac utratiť. Mali by sme sa naučiť myslieť ekonomicky a vždy si nechať niečo nazvyš.
