Bojím sa

Je mi 21 a priateľovi je 25.Sme spolu 5 mesiacoch.A zatiaľ nám to dobre funguje Akurad nie som tak chitra ako on.Ma fakt už predstavu ako chce svoj život stráviť.Obadvaja pracujeme a chytáme sa do našeho vlastneho bitu.Ja sa velmi snažím som sa naučila variť, naša domácnosť je čistá atd. No problém je že ten aktuálny bit čo teraz mame neni moc v dobrim stavu pliseň žiadna kuchyňa, žiadne umivadlo abi sa mohlo normalne umiť nádoby. Prídem s prace domou a som velmi nešťastná.Mám niekedy stoho depresie a blbu naladu proťi mojemu partnerovi On to bere velmi ľahko.

Keď mluvim o týchto problemoch tak mi ždi povie že to záleží na mňe kedi mi od toho bitu pojdeme.On videla ale viac peniaze ako ja.A mislim si že keď da on stich peniazoch niečo na stranu aspoň 2 mesiace tak už mame peniaze na kauciu.Len on to neurobi. Davam mu všetko čo môžem varim uklizim aj sex prosté všetko čo je v mojich siloch.Niekedi sa mi zdá že som preňho moc mladučká. On nepije ja nepijem nič.Sex je každi deň skoro, lebo bez toho on nemôže.

A keď není, je ako miminko ma zlú náladu.Za mojim ťelom šiali. Neviem no či ma miluje alebo má ma len rád. Ja ho milujem strašne moc.Chcem snim rodinku všetko.Len sa bojim že si vibere niekoho rozumnejšieho ako ja som. Mám z toho obavy, stres, občas mám problémy so spánkom. V žiadnom prípade ho nechcem stratiť, ale mám z toho hrozné strach. Občas sa vedľa neho cítim ako nevzdelaná. Ja mám iba základné vzdelanie, zatiaľ čo on má urobenú vysokú školu. Viem, že ma miluje, ale ten strach tam aj tak je. Keď milujete, vždy tam bude strach, že partner stretne niekoho lepšieho, krajšieho a vzdelanejšieho. Tak to jednoducho je. A to nebudem hovoriť ani o tom, že som veľmi žiarlivá. Občas sa partnerovi pozriem aj do telefónu, aj keď by som asi nemala. Mám jednoducho strach, že ho stratím.