Nie je to prvý raz, čo sa do povedomia čitateľov dostane informácia o tom, ako niekto zažil klinickú smrť. Tieto skúsenosti sa obvykle spájajú s nemocničným prostredím, kedy sa život pokúšajú zachrániť doktori a ich tím. Pacient sa zrazu ocitne nad svojim telom, pozerá sa na miestnosť a lekárov, ako bojujú o záchranu jeho života. Nie je to rarita, tieto situácie opisujú rôzne, ale prevažne majú podobný scenár. Je to výmysel? Sú títo ľudia vzájomne prepojení, alebo je na tom niečo pravdy? Možno sa nájdu aj túžby chtiví po popularite, no možno by sme sa mali začať prikláňať k tomu, že niečo pravdy na tom bude.
Americkí vedci nedávno prišli na odvážne zistenie, že človek zrejme ešte krátko po smrti vidí, čo sa okolo neho deje. Poukazuje na to tvrdenie, že mozgová činnosť je aktívna ešte niekoľko sekúnd po smrti. Ak mozog ešte „dýcha“, môže to znamenať, že pacient si je naozaj vedomý všetkého, čo sa s ním robí a čo sa okolo neho deje. A s tým môže byť úzko prepojený pojem klinická smrť.
Pravdepodobne práve tu dochádza k rovnakej situácii. Človek sa nachvíľu stane „mŕtvym“, telo už nefunguje, ale mozog áno. Vidí všetko. Lekárov, personál, prípadne aj svojich blízkych. Ide o niekoľkosekundovú etapu klinickej smrti. Lekárom sa však podarí vrátiť pacienta späť do reality – tam, kam ešte patrí. Videl svoju predčasnú smrť, ktorú sa však podarilo zvrátiť.
Preto pokiaľ ste aj vy niekedy pochybovali nad tým, či je to len výmysel, alebo fakt, toto tvrdenie vedcov sa skôr prikláňa k faktu. Skúsenosti z klinickej smrti sú bližšie k pravde.
Ale čo je ďalej? Existuje ten často spomínaný tunel a svetlo na jeho konci? Nachádza sa tam niekde posmrtný život? Čo sa deje potom, ak sa z klinickej smrti nepreberieme? Nuž, to už sú otázky bez vedecky podložených odpovedí založené výlučne na konšpiračných teóriách.
